BabyPaka. 1. diel: Čosi mäkké sem kráča…

Keď v OutletBaby zhaslo posledné svetlo a kroky za dverami utíchli, medzi regálmi zavládlo ticho. Práve vtedy sa na mäkkom koberci objavilo niečo, čo tam ráno určite nebolo: prvá huňatá stopa labky.

Potom druhá. Tretia. A ďalšie, ktoré sa medzi škatuľami vinuli ako malý, tajomný chodníček.

Stopa, ktorá tam včera nebola

Zibi si ju všimol ako prvý. Práve skúmal, či sa za veľkou kartónovou škatuľou neskrýva nové dobrodružstvo, keď na podlahe zbadal mäkký odtlačok labky.

— Ó! — zašepkal a hneď si čupol. — Stopy vždy niekam vedú.

Vytiahol malú lupu a nález si prezrel. Stopa bola huňatá, jemná a vôbec sa nepodobala na odtlačok topánky. O pár krokov ďalej čakala ďalšia a za ňou ešte štyri. Každá mala trochu iný tvar.

Jedna bola okrúhla a pokojná, druhá vyzerala, akoby jej majiteľ poskakoval. Tretia sa zastavila pri každej škatuli a štvrtá viedla rovno do tmavšieho kúta. Zibi ich prepočítal dvakrát. Šesť stôp, šesť rôznych spôsobov chôdze a ani jeden majiteľ na dohľad.

Každý si všimne niečo iné

Zibi sa vydal po chodníčku a čoskoro stretol Momo. Opička preskočila jednu stopu, nad druhou sa zatočila a pri tretej vyhlásila:

— Ak je to záhada, potrebujeme záhadnú melódiu!

Potichu si pohmkávala, až kým Eli nezdvihla chobot a neukázala na tenkú nitku zachytenú o okraj škatule.

— Najprv sa pozrime, či niekto nepotrebuje našu pomoc — pokojne povedala slonica.

Pridala sa k nim Guga. Žirafa si stopy prezrela zhora, potom zboku a napokon sklonila nos takmer až ku kobercu.

— Nie sú náhodné — všimla si. — Pozrite, každá odbočuje inam, ale všetky sa stretávajú pri najväčšej škatuli.

Za najväčšou škatuľou

Najväčšia škatuľa pôsobila trochu strašidelne. Bola vyššia než Momo, širšia než Eli a vrhala dlhý tieň. Riko sa postavil vedľa svojich priateľov.

— Môžeme začať malým krokom — povedal lev. Aj on cítil v brušku jemné šteklenie, no vedel, že odvaha neznamená nikdy sa nebáť. Odvaha znamená urobiť krok spoločne.

Vtom sa z druhej strany škatule ozvalo tiché šuch, šuch, šuch.

Hugo prižmúril oči a pozorne počúval.

— Znie to mäkko — rozhodol hroch. — Určite to nie je drak. Draky pred spaním chrápu oveľa hlasnejšie.

Momo sa zachichotala a napätie sa hneď trochu rozplynulo.

Šesť stôp, jedna Paka

Priatelia odsunuli škatuľu. Nenašli za ňou príšeru ani ukrytý balík. Ležalo tam šesť mäkkých kúskov látky, každý v inej farbe. Zibi položil prvý, Momo druhý a Eli tretí. Guga poradila, ako otočiť ďalší, Riko prisunul piaty a Hugo položil posledný presne do stredu.

Vznikol znak pripomínajúci šesť labiek zhromaždených na jednom mieste.

Všetci sa pozreli na svoje labky. Každá bola iná. Na jednej bolo Z, na ďalšej M, potom E, G, R a H. Žiadna stopa sama neobsahovala celú odpoveď. Až spolu vytvorili niečo dôležité.

— Ja dokážem nájsť začiatok cesty — povedal Zibi.

— A ja sa postarám, aby sme sa cestou nikdy nenudili! — dodala Momo.

Eli pripomenula, že každé dobrodružstvo potrebuje starostlivosť. Guga sľúbila, že bude strážiť detaily, Riko pomôže, keď bude prvý krok ťažký, a Hugo sa postará o pokojný návrat a oddych. Zrazu bolo jasné, že rozdiely im nebránia spolupracovať. Práve vďaka nim prinášal každý do dobrodružstva niečo potrebné.

— Myslím, že sme našli meno pre našu partiu — povedala Eli.

— BabyPaka! — zvolala Momo trochu hlasnejšie, než sa na čas odpočinku patrilo.

Hugo sa usmial a napravil jeden z mäkkých kúskov látky.

— Hodí sa nám. Šesť rôznych pováh, jedna Paka.

Toto je iba prvá stopa

Od tej chvíle sa rozhodli fungovať ako tím. Zibi bude vyzerať nové chodníčky. Momo bude pripomínať, že aj obyčajný deň sa môže zmeniť na hru. Eli sa postará o malé potreby, Guga si všimne detaily, Riko pomôže s prvými krokmi a Hugo dohliadne, aby v každom dobrodružstve zostal čas na oddych a objatie.

Nevytvárali zložité pravidlá. Dohodli sa iba, že sa budú navzájom počúvať, nikoho nenechajú samého v ťažkej chvíli a vždy nájdu miesto pre otázky, aj tie najmenšie. Ak odpoveď nepríde hneď, spoločne vyhľadajú ďalšiu stopu.

Už sa chystali vrátiť na svoje miesta, keď pod dverami zašušťal jesenný list. Na jeho druhej strane niekto nakreslil drobnú mapu.

Zibi zdvihol lupu a oči sa mu ešte viac rozšírili.

— Toto je iba prvá stopa.

Pokračovanie nabudúce…